Ako Memory funguje
Funkciu Memory možno opísať v troch krokoch. Každý používateľ má pre každého agenta so zapnutou funkciou Memory vlastný priečinok, kam sa informácie ukladajú. Agent doň počas práce zapisuje a pri neskorších interakciách z neho číta.
|
1 Capture
Agent zachytí relevantné signály, napríklad preferencie, opakujúce sa vzory alebo opravy.
|
2 Store
Vybrané informácie sa uložia ako súbory do pamäťového priečinka konkrétneho používateľa a agenta.
|
3 Apply
Pri ďalšej interakcii načíta uložený kontext a použije ho pri odpovedi alebo rozhodovaní.
|
Capture
Agent počas interakcie zachytí informácie, ktoré môžu byť užitočné v budúcnosti. Môže ísť o preferovaný jazyk, očakávanú štruktúru dokumentu, pracovný zvyk, opakujúcu sa požiadavku alebo opravu, ktorú používateľ poskytol.
Neznamená to, že sa automaticky ukladá kompletný prepis každej konverzácie. Zmyslom je zachytiť relevantné signály a kontext, ktoré môžu zlepšiť ďalšiu spoluprácu používateľa s agentom. .
Store
Zachytené signály sa ukladajú ako súbory v pamäťovom priečinku konkrétneho používateľa a agenta. Informácie sú uložené v dedikovanom priečinku v úložisku spravovanom Microsoftom v rámci tenantu. Pamäť jedného používateľa sa neprenáša na iného používateľa rovnakého agenta.
Apply
Pri ďalšej interakcii môže agent načítať uložené informácie a použiť ich ako súčasť kontextu. Môže automaticky zvoliť preferovaný jazyk, zachovať obvyklú štruktúru výstupu alebo zohľadniť predchádzajúcu opravu bez toho, aby používateľ musel rovnakú úpravu znova opakovať.
O tom, čo je relevantné a ako má byť informácia použitá, rozhoduje agent na základe inštrukcií, kontextu a priebehu práce. Memory je preto potrebné testovať rovnako dôkladne ako výber nástrojov, znalostí alebo modelu.